Tulák po hviezdach. Londonov manifest na nezlomnosť ducha

Tulák po hviezdach je zvláštna kniha. Je to dobrodružný román, je to ezoterický text zafŕkaný mystikou, je to návod na astrálne cestovanie, je to filozofické pojednanie, je to sociologická štúdia a ktovie, možno je to aj autobiografia.

Skrátka, je to Jack London, autor, ktorého diela som nachádzal v sekcii dobrodružnej literatúry pre deti a dodnes tak celkom nerozumiem, prečo.

Pokračovať v čítaní „Tulák po hviezdach. Londonov manifest na nezlomnosť ducha“

Sladký život, ktorý nie je ani sladký a možno ani život

Jana Micenková sa mi vryla do pamäti v aute, kde som si vypočul jej rozhlasovú hru Pán Hybš tu nebýva. Bol to taký horor, alebo thriller, alebo čo, v ktorom mladá recepčná zachraňuje kohosi týraného v hotelovej izbe, aby sa ukázalo, že to vlastne nie je tak úplne tak. Podrobnosti si už presne nepamätám, zostal len pocit ťažkej depresie. Niečo ako Sladký život. To je autorkina poviedková zbierka, po ktorej dočítaní vo mne zostala pachuť cynizmu, depresie, zmaru, nešťastia a priehrštia vulgarizmov.

A ono to vlastne nemusí byť vyslovene zle, občas aj niečo mútne človeku do života treba, napríklad poldeci borovičky, ale keď si dáte naraz celú fľašu… Nič moc, čo si budeme hovoriť.

Pokračovať v čítaní „Sladký život, ktorý nie je ani sladký a možno ani život“

Sčítač. Jesse Ball, Downov syndróm a výprava za smrťou

Ovdovelý otec syna s Downovým syndrómom sa dozvie, že je smrteľne chorý. So životom i synom sa rozhodne rozlúčiť výletom. Toto je premisa románu Jesseho Balla, Sčítač. Takto na prvú to znie ako emočne vydieračský brak, prípadne spis o ťažkom živote s postihnutým dieťaťom. No v závere sa z toho vykľula zatiaľ najdojemnejšia kniha, akú som tento rok čítal.

A pritom ani neviem presne definovať, prečo. Možno je to tým, že z predloženého textu nevyžaruje ani tak túžba napísať knižku, ale vyslovene potreba. Tuším sa tomu hovorí vnútorná výpoveď.

Pokračovať v čítaní „Sčítač. Jesse Ball, Downov syndróm a výprava za smrťou“

Satori v Trenčíne. Cabalove debutové osvietenie, ktoré sa nedostaví

Zavše sa tak udeje, že moju pozornosť pritiahne aj súčasná slovenská literatúra. Niekedy hneď po prečítaní zabudnem, niekedy si zanadávam, málokedy som nadšený. Tak aj teraz, zatvoril som jednu takúto knižku, Satori v Trenčíne sa volá, a keby som chcel napísať nejaký hnusný „rant“, tak začnem tým, že najväčšou devízou toho pseudointelektuálneho textu je jeho skromný rozsah.

Ale ono to nie je také jednoduché, pretože v skutočnosti vo mne Lukáš Cabala zanechal zmiešané dojmy „peknoty“ a nevyužitej príležitosti.

Pokračovať v čítaní „Satori v Trenčíne. Cabalove debutové osvietenie, ktoré sa nedostaví“

Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty

Nech už som hocikde, no ak tam hocikde majú knižnicu, skôr než neskôr si začnem jej obsah prezerať. Klasiky ma neveľmi zaujmú, veď tie pozná každý, novinky mi tiež oči tak úplne neťahajú, tých sa nabažím zväčša v kníhkupectvách, ale knihy autorov neznámych, tie často schytím, otvorím, zalistujem si a niekedy sa aj začítam.

Tak aj tentokrát, stalo sa to u svokrovcov, dostala sa mi do rúk Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty. Otakarovi Chaloupkovi sa podarilo osloviť ma.

Pokračovať v čítaní „Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty“

Quijote a Rushdieho magický realizmus, v ktorom sa môže stať čokoľvek

Obálka knihy Quijote od Salmana Rushdieho.

Spomínam si, že keď sa v roku 2016 schyľovalo v USA k prezidentským voľbám, Rushdieho facebookom sa hmýrili statusy plné obáv z Trumpa a toho, čo jeho vtedy ešte len potenciálne zvolenie prinesie. Už vtedy som si kládol otázku, že ani nie tak či, ale kedy sa s tým vyrovná aj literárne. Medzičasom uviedol knihu Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí, lenže v nej som reflexiu posttrumpovského obdobia tak celkom nevidel.

No a nedávno mu u nás vyšiel nový román, Quijote, ktorým mne, Trumpovi a asi aj sebe Rushdie skúsil odpovedať.

Pokračovať v čítaní „Quijote a Rushdieho magický realizmus, v ktorom sa môže stať čokoľvek“

Kámen a bolest ako cesta ku kráse. Nad románom Karla Schulza

Človek sa musí občas opiť, aby naďabil na niečo zásadné, niečo, čo by za iných okolností triezve rácio prehliadlo. Tak i ja, po akejsi bujarej oslave v snahe prebiť hlavybôľ, vytrmácal som sa do mesta. I vtiahlo ma to do antikvariátu. Vrávoral som medzi regálmi, mútnym pohľadom hanil chrbáty kníh, keď tu zrazu: Kámen a bolest. Ó áno, názov, čo vystihol aktuálny bôľ, hlavybôľ, schmatol som tú knihu, sadol do kresla a…

… v ten moment som vytriezvel. V tú chvíľu som sa začal dojímať a dojímam sa doteraz. Nie, toto nie je recenzia, toto je óda, chválospev na Karla Schulza, vraj plagiátora a vraj osočovateľa cirkvi, a jeho opus magnum, nedokončené veľdielo Kámen a bolest.

Pokračovať v čítaní „Kámen a bolest ako cesta ku kráse. Nad románom Karla Schulza“

Blažené časy, krehký svet

Blažené časy, krehký svet som prečítal pred dvoma rokmi, posledné strany som dočítal v aute cestou domov z istej svadby, nie, nebol som šofér, a potom som po zvyšok cesty len nemo hľadel z okna na ubiehajúci svet.

Teraz, vo voľnej chvíli, som si v knihe opätovne zalistoval, začítal sa do pár strán, do prvej, nejakých náhodných a záverečnej. A znova sa to všetko vrátilo. Leo a Judita, intelektuál a život, šťastie a trosky. Hlavne tie trosky.

Pokračovať v čítaní „Blažené časy, krehký svet“

Nostalgiou cez oči, alebo ako sa nestratiť na ostrove v bode Nemo

Obálka knihy Ostrov v bode Nemo.

Na Ostrov v bode Nemo som narazil prokrastinujúc u jedného online predajcu kníh. Nejaký algoritmus zavrešťal, že na, odporúčame.

A ja taký, že mmkay, v knižnici to (na smolu toho predajcu kníh) majú, obálka pekná, synopsa zaujímavá, komentáre plebsu zmätené, vravím si, ja im ukážem, ja to pochopím! No.

Pokračovať v čítaní „Nostalgiou cez oči, alebo ako sa nestratiť na ostrove v bode Nemo“