Dekáda, ľudia boží, dekáda uplynula odvtedy, čo nás opustil Umberto Eco. Doteraz si na to spomínam, nebol to ani rok, čo som nastúpil do novín, zatváral som vtedy spravodajský deň na webe, keď tu zrazu proti noci šok: zomrel Umberto Eco.
Zasiahlo ma to, nebyť Eca, som si istý, že by som nebol tam, kde som. Čitateľsky, kariérne, ktovie, možno až bytostne. No a Český rozhlas si teraz Eca pripomína rozhlasovou hrou.
Ecove akademické texty ma sprevádzali počas celej vysokej, raz, keď som to v nejakej seminárke asi trocha prehnal s citáciou jeho diel a úpornou snahou napodobniť ho v glosátorskom štýle, mi Kateřina K. naznačila, že by bolo fajn sa viac sústrediť na fakty a tie glosy si nechať na obdobie, keď si ich budem môcť dovoliť aj z iného titulu než toho, čo mi našepkávalo vlastné ego.
No a potom jeho romány, och, tie romány. Tak som si ich obľúbil, že už neraz som si hovoril, priateľu, nože sa k nim vráť, sú texty, čo naozaj treba prečítať znova. Ale nikdy som tak neurobil z obáv, že čo ak… čo ak sa mi to už nebude tak páčiť?
Takým dielom je Foucaltovo kyvadlo, kniha, v ktorej Eco naplno využil svoje mediavalistické vzdelanie, semiotické bádanie, filozofické zázemie a spisovateľské umenie. Napokon, ako v každom svojom románe (aj keď napríklad s Nultým číslom som sa veruže trápil).
Plánom k trvalej invalidite
V príbehu sa stretnú traja muži, knižní redaktori, ktorí z dlhej chvíle vymyslia “Plán”, konšpiráciu, s ktorou si uťahujú z kadejakých spolkov, ktoré buď vidia za oponu, alebo si myslia, že za tou oponou sú, alebo sú blbí. Čiže kadejakí okultisti, tajomné združenia, záhado a diabológovia a podobná pakáž. Akurát, že sa im to časom vymkne spod kontroly, pretože, aké to prekvapenie, nájdu sa ľudia, čo tomu začnú veriť a na základe toho aj konať. A to tak, až to tvorcov Plánu uvrhne do smrteľného nebezpečenstva. Viac netreba.
Kyvadlo je kniha, ktorá sa dá čítať ako konšpirátorsky thriller i ako kontemplácia nad hľadaním pravdy v mori a interpretácií. Da Vinciho kód pre ľudí, čo vedia čítať. Kým Dan Brown je prízemný zeman, Eco je osvietený kráľ, jeden má informácie, druhý poznanie, jeden prežíva, druhý žije, jeden sa musí predávať, druhému stačí byť. Brown ponúka zábavu a lacný dopamín, Eco umenie a katarziu. (A zároveň to nutne neznamená, že si toho Browna i ja nedokážem užiť).
Skrátka, Foucaltovo kyvadlo by si zaslúžilo aj vlastný text, ale tento to nie je. Prečo tu teda vlastne deriem klávesnicu? Nuž, preto, lebo Český rozhlas, konkrétne Vltava, pripravil k výročiu Ecovho úmrtia rozhlasovú adaptáciu a… takto to poviem: kým iní “bingejú” seriály na netflixoch, ja, dámy a páni, ja som bingol rozhlasovú hru.
Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.
Foucaltovo kyvadlo nahlas
Napínavých päť dielov, v ktorých scenárista odviedol úžasnú prácu, pretože preklopiť taký text do dynamických dialógov tak, aby z toho neboli len prednášky, to chce veľkú dávku zručnosti.
Výsledkom je umný paradox, kde postavy odkrývajú, čo odkrývajú, priamo bezostych vyrábajú tajomstvo tajomstiev na pozadí každodennosti. To so sebou prináša až komické situácie, v ktorých napríklad hlavný hrdina Casaubon prebaľuje svoje dieťa popri rozumovaní o… už ani neviem o čom, ale asi to súviselo s templármi a nejakým nekonečným zdrojom moci.
Sound design je fascinujúci. Teda, pokiaľ to nepočúvate cez rádio pohodené v hrnci. S dobrými slúchadlami naskutku sedíte v zatuchnutých kaviarniach plných, utekáte s protestujúcimi davmi pred políciou, alebo… Alebo sa skrývate v temnote parížskeho múzea kdesi pod slávnym kyvadlom. Kde sa všetko začína a končí.
Foucaltovo kyvadlo je v mnohých ohľadoch veľmi aktuálny text. Dá sa totiž čítať, v tomto prípade počúvať, aj ako zápis z doby, v ktorej si každý môže vymyslieť hocičo, môže hoc´ aj z nákupného zoznamu vyrobiť celosvetové sprisahanie, svoje publikum si nájde. A nie vždy to končí s úsmevom ako pri prebaľovaní dieťaťa.
A čo je najznepokujúcejšie, obeťou sa veľmi rýchlo môže stať aj tvorca konšpirácie. Či už preto, lebo jej sám prepadne, alebo preto, lebo ho zlynčuje “veriaci” dav, to vyjde narovnako.
A preto, keď už sa nám nechce čítať, aspoň toho Eca počúvajme. Toto kyvadlo sa hompáľa na webe Vltavy len obmedzený čas.
Foucaultovo kyvadlo (rozhlasová hra)
Autor predlohy: Umberto Eco
Dramatizácia: Vít Vencl
Réžia: Aleš Vrzák
Produkcia: Dana Reichová