Zimní přízrak, alebo keď sa temné leto nekončí

Takto vlani, na vlnách horúčav, pochytila ma žiadza schladiť sa nejakým hororovým románom. I vypožičal som si Temné léto od Dana Simmonsa. Rok sa s rokom zišiel, horúčavy, iste uznáte, boli vytrvalejšie, nuž, treba siahnuť po niečom radikálnom, výpovednejšom, so zimou v názve. No a Zimní přízrak sa núkalo ako ideálne riešenie.

Dôvod? Rovnaký autor, hrdina i miesto, to predsa nemôže dopadnúť zle. Ani nedopadlo, akurát sa ukázalo, že nie je horor ako horor.

Pokračovať v čítaní “Zimní přízrak, alebo keď sa temné leto nekončí”

War Crimes. Keď sa World of Warcraft odohráva v súdnej sieni

Blizzard sa nedávno rozhodol vydojiť pár dolárov na trhu nostalgie a vydal rozšírenie pre World of Warcraft Classic s podtitulom The Burning Crusade. Čo je vlastne MMORPG vyše desať rokov staré, ale stále jaré a hrané. Na mňa po čase začalo dotierať nutkanie prihlásiť sa do hry. Bola to zas a znova literatúra, ktorá ma uchránila pred márnym hľadaním strateného času prebdených nocí a frustráciou z neschopnosti dohnať ostatných v guilde či zohnať tanka do dungeonu.

Miesto toho som sa začítal do War Crimes, súdneho procesu jedného z antihrdinov Azerothu, Garosha Hellscream, z pera Christie Golden.

Pokračovať v čítaní “War Crimes. Keď sa World of Warcraft odohráva v súdnej sieni”

Sčítač. Jesse Ball, Downov syndróm a výprava za smrťou

Ovdovelý otec syna s Downovým syndrómom sa dozvie, že je smrteľne chorý. So životom i synom sa rozhodne rozlúčiť výletom. Toto je premisa románu Jesseho Balla, Sčítač. Takto na prvú to znie ako emočne vydieračský brak, prípadne spis o ťažkom živote s postihnutým dieťaťom. No v závere sa z toho vykľula zatiaľ najdojemnejšia kniha, akú som tento rok čítal.

A pritom ani neviem presne definovať, prečo. Možno je to tým, že z predloženého textu nevyžaruje ani tak túžba napísať knižku, ale vyslovene potreba. Tuším sa tomu hovorí vnútorná výpoveď.

Pokračovať v čítaní “Sčítač. Jesse Ball, Downov syndróm a výprava za smrťou”

Tři kameny jsou zeď. Ako som sa (ne)stal archeológom

V živote som chcel byť všeličím, od stolára, cez kresliča vystrihovačiek až po progamera. V tomto diapozóne viac či menej uletených predstáv bola vďaka dejepisárovi na základnej aj kariéra archeológia (pozdravujem pána D.). Tú som napokon neskúsil, ale zato som pomerne úspešne zisťoval, čím byť určite nechcem. Napríklad čašníkom. Alebo zubárom.

No niekde v podvedomí ten sen odhaľovať tajomné a skryté pretrval. A opäť sú to práve knihy, ktoré mi ho pomáhajú naplniť. V tomto prípade titul Tři kameny jsou zeď od muža menom Eric H. Cline. Kniha, ktorá si zaslúži pozornosť každého, kto má čo i len letmý záujem o históriu.

Pokračovať v čítaní “Tři kameny jsou zeď. Ako som sa (ne)stal archeológom”

Satori v Trenčíne. Cabalove debutové osvietenie, ktoré sa nedostaví

Zavše sa tak udeje, že moju pozornosť pritiahne aj súčasná slovenská literatúra. Niekedy hneď po prečítaní zabudnem, niekedy si zanadávam, málokedy som nadšený. Tak aj teraz, zatvoril som jednu takúto knižku, Satori v Trenčíne sa volá, a keby som chcel napísať nejaký hnusný „rant“, tak začnem tým, že najväčšou devízou toho pseudointelektuálneho textu je jeho skromný rozsah.

Ale ono to nie je také jednoduché, pretože v skutočnosti vo mne Lukáš Cabala zanechal zmiešané dojmy „peknoty“ a nevyužitej príležitosti.

Pokračovať v čítaní “Satori v Trenčíne. Cabalove debutové osvietenie, ktoré sa nedostaví”

Srdce ztraceného. Rozpačitý návrat do fantasy sveta Východného Ardu

Obálka knihy Srdce ztraceného od Tada Williamsa.

Odskočil som si z reality bežných dní pozrieť do zeme nebohého Kňaza Jána, výlet to bol krátky, Srdce ztraceného je totiž útla knižka. Necelých 250 strán je na pomery fantasy taký širší prológ, v autorskej mierke jej autora Tada Williamsa je to zas len taká kapitolka.

A presne na tom román stojí a padá, a tak celkovo sa mi javí, že poslúžil len ako cvičenie pred písaním ságy Posledný kráľ Východného Ardu.

Pokračovať v čítaní “Srdce ztraceného. Rozpačitý návrat do fantasy sveta Východného Ardu”

Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty

Nech už som hocikde, no ak tam hocikde majú knižnicu, skôr než neskôr si začnem jej obsah prezerať. Klasiky ma neveľmi zaujmú, veď tie pozná každý, novinky mi tiež oči tak úplne neťahajú, tých sa nabažím zväčša v kníhkupectvách, ale knihy autorov neznámych, tie často schytím, otvorím, zalistujem si a niekedy sa aj začítam.

Tak aj tentokrát, stalo sa to u svokrovcov, dostala sa mi do rúk Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty. Otakarovi Chaloupkovi sa podarilo osloviť ma.

Pokračovať v čítaní “Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty”

Tvář vod alebo dvadsaťtisíc míľ nad morom

Obálka knihy Tvář vod autora Roberta Silverberga.

„I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou.“ Tak čítame v knihe Genezis o druhom Stvoriteľovom dni. V tretí deň vody oddelil od súše, na štvrtý ich osvetlil hviezdami, na piaty zase osídlil životom. A teraz si predstavme, žeby tu Boh akt stvorenia ukončil, a deň šiesty, deň zrodu človeka by nenastal.

Americký spisovateľ Robert Silverberg si to nielen predstavil, ale rovno napísal. Vytvoril planétu Hydros a na ňu umiestnil dej románu Tvář vod.

Pokračovať v čítaní “Tvář vod alebo dvadsaťtisíc míľ nad morom”

Bol raz jeden Kníhkupec z Kábulu

Kníhkupec z Kábulu je jedna z tých kníh, kde každý každému robí zle. Štát občanom, náboženskí fanatici vlažným veriacim, muži ženám, ženy ženám, muži mužom, skrátka: ľudia ľuďom. Kníhkupec z Kábulu je mozaika príbehov jednej na afganské pomery bohatej rodiny. Kníhkupec z Kábulu je aj sondou do života v krajine rozbitou vojnou a fundamentalizmom.

Tento text nie je ani tak recenzia, skôr len tip. Åsne Seierstad napísala dobrú knihu, prečítajte si, poťažkáte si, zamyslíte sa, poďakujete za to, čo máte.

Pokračovať v čítaní “Bol raz jeden Kníhkupec z Kábulu”

Pán prsteňov, kresťanstvo a čo s tým má Tad Williams

Tad Williams sa kade-tade spomína ako ten, čo sa kedysi nechal inšpirovať Tolkienom, no v súčasnosti je to už on, kto inšpiruje (napríklad aj autora Hry o tróny). A ešte sa spomína, že jeho štvordielna trilógia Jasný osteň, Žiaľ a Tŕň patrí medzi piliere žánru klasickej fantasy. Tak som teda po nej siahol, reku, časy sú ťažké, chce to do života niečo ľahšie i pekné zároveň, niečo ako Pán prsteňov. A treba si rozširovať aj tie žánrové literárne obzory.

Pôvodne som o tom síce písať nechcel, ale povedal som si, že tých temer tritisíc strán strávených vo Východnom Arde si pár poznámok zaslúži. Spoiler: text obsahuje spoilery.

Pokračovať v čítaní “Pán prsteňov, kresťanstvo a čo s tým má Tad Williams”