Dlho očakávané pokračovanie dvojdielneho seriálu s názvom Čitateľský denník je tu! Sľubuje napätie a zvraty a knihy! Ktorú winnetuovku som vlani prečítal a prečo práve Poklad v Striebornom jazere? A ktorú knihu som nedokázal dočítať? A som vysoko spracovaný človek?
Toľko otázok a odpovede v nedohľadne. Vlastne nie, stačí čítať ďalej.
V minulom dieli ste videli: knihy sem, knihy tam. Ani teraz to inak nebude. Nebudeme zdržovať, šup hneď na to. A ako som avizoval minule, v závere vás čaká krátky nijako nefiltrovaný zoznam detských kníh, ktoré mi z toho, či onoho dôvodu utkveli v pamäti. Najmä preto, lebo mi ich potomkovia pred spaním hádzali o hlavu s príkazom: „Čítaj!“ A aj preto, že oslovili aj ich rodičov.
Tak poďme na to, druhá dvadsiatka:
Karl May – Poklad v Striebornom jazere
Postihla ma v lete nesmierna chuť pripomenúť si detstvo a zároveň ma už nejaký čas vnútorne gniavilo, že azda všetky mne dostupné winnetouvky som prečítal minimálne dvakrát, no tej asi najznámejšej som venoval čítanie len jedno. „Škandál!“ kričia Apači.
A hoci som sa bál, že po rokoch budem prevracať očami nad naivitou a prostotou a tak, ale vôbec nie. Ach, a tie Schnitzerove ilustrácie, čo kresba, to príbeh. Howgh!
Cormac McCarthy – Cesta
Ani neviem, čo k tejto snáď aj klasike žánru dystopického napísať. Azda len priznať hanbu (aj keď… prečo vlastne?), že mi trvalo roky nasadnúť na vlak nadšenia okolo tejto knihy, lebo nebudem predsa čítať niečo, čo každý ospevuje.
Taký som ja rebel. A potom ľutujem, že som nečítal skôr. Čo sa mi inak deje často, nielen pri knihách, Stranger Things by vedeli rozprávať.
Každopádne, čítal som to na jednom psytrance-ovom festivale, čo mi v chladivom auguste v stane učupenom v podhorí Krkonoš umožnilo priam fyzicky precítiť putovanie znivočenou krajinou a znivočenými ľudskými existenciami.
Optimistický (samozrejme v rámci fikčných možností) záver som nečakal, ale veľmi potešil.
Chris van Tulleken – Vysoko spracovaní ľudia
Kniha o jedle, čo v skutočnosti nie je jedlo, ale produkt chemického priemyslu. A áno, chemickou reakciu prechádza aj čaj pri lúhovaní, ale v tomto prípade sa myslí skôr ropa, ktorú možno skonzumovať po správne vykonaných postupoch. Celé to začína zmrzlinou a priznám sa, že táto kniha mi trošku pokazila moju palacinkovú a nugátovú radosť.
Autor nerozoberá len zloženie a spracovanie potravín, ale aj dôsledky takého spracovania (pričom si zaexperimentoval sám na sebe, ale tiež si pozrel aj všakovaké štúdie) či motivácie. Tie sú samozrejme charakteru ekonomického, ale v istom zmysle aj mocenského.
Je to výborný text, užitočný a je to jedna z tých kníh, ktorá po dočítaní nezostane len v hlave. Zasiahne aj žalúdok.
Georgi Gospodinov – Úkryt času
Fakt, ale že fakt si myslím, že český preklad názvu titulu je nápaditejší a príznačnejší: Časokryt. Ale to je jediná výčitka, ktorú som mal potrebu predniesť.
Okolo tejto knihy bolo vlani celkom haló, najmä preto, že vyhrala nejaké súťaže, ale to nie je podstatné, dôležité je, že ide o výborné čítanie. Autor vytvoril svet, v ktorom každému môže byť dobre, stačí na to sanatórium s izbietkou na mieru. A čo je tou mierou? Vaša, teda, pacientova, alebo skôr klientova minulosť, spomienky na časy trávy zelenšej.
Akurát, že keď sa vcelku úspešná liečba individuálnych kognitívnych defektov ponúkne spoločnosti ako celku, neprinesie to nič dobré. Skôr len chaos a konflikt o to, že kedy presne to tá tráva bola naozaj ale že echt zelená. Podobnosť so súčasnosťou nie je náhodná. Až sa čudujem, že som tejto knihe nevenoval samostatný text. Vlastne nie, nechcelo sa mi.
Dan Brown – Posledné tajomstvo
Bol som stredoškolák, dostal sa mi do rúk Da Vinciho kód, o štvrtej poobede som ho začal čítať, o tretej ráno skončil. Medzitým mi do izby vtrhla mama, na tvári výraz hnevu, pretože čakala, že budem sedieť za Warcraftom, ale nie, ja v kresle s knihou. Zastihlo nás to nepripravených.
No a tento zážitok, mám na mysli to prilepenie sa do kresla a stratu poňatia o čase („flow“ sa tomu teraz hovorí, že?), som si chcel zopakovať.
Ale od strednej sa stali dve veci, prvá: (čitateľsky) som azda dospel, alebo sa minimálne aspoň niekam posunul, alebo dvihol latku. Druhá: Brown napísal pomerne sprostosť. Ktorú som si paradoxne aj celkom užil, stačilo len vypnúť mozog a príliš sa nezamýšľať. Ale občasnému pocitu zdieľaného trápna sa vyhnúť nedalo, nebudem zapierať.
Orhan Pamuk – Morové noci
Jediná kniha, ktorú som vlani nedočítal. Napriek tomu, že sa mi to, usudzujúc z dvesto prečítaných strán, javí remeselne dobre napísané, dobre preložené, dobre skoncipované, napriek tomu všetkému som sa nemohol primäť pokračovať. Ono ma to ani tak nenudilo, ako skôr ubíjalo. Autor vytvoril fiktívne dejiny fiktívneho miesta so skutočnou silou, a vďaka tomu som nadobudol pocit, že miesto románu čítam učebnicu dejepisu.
A jedného dňa som si k čaju otvoril túto knihu a uvedomil som si, že čítam zo zotrvačnosti, z povinnosti prameniacej z termínu vrátenia v knižnici. Tak som ju skrátka zatvoril, vrátil a pustila sa do niečoho iného. A tým bolo…
Liao I-wu – Pre jednu a sto piesní
Trochu absynthovskej depresie do života, viac v osobitnom texte.
Blizzard – Diablo: Book of Cain
Knižný návrat do jedného z mojich obľúbených herných svetov. Nebudem sa tu rozpisovať, učinil som tak v osobitnom článku.
Dan Ariely – Aké drahé je zadarmo
Long story short: veľmi.
Ak vás zaujíma, čo všetko má vplyv na subjektívnu cenotvorbu, to jest ako vnímame ceny, kedy sami seba presvedčíme, že toto sa oplatí, toto neoplatí, určite po tejto knihe siahnite. Zas a znova sa presvedčíte, že koncept slobodnej vôle je veľmi krehký. Nenaznačuje to len sociológia, psychológia alebo neurológia, ale, tak ako v tejto knihe, aj behaviorálna ekonómia.
Povinné čítanie pre všetkých, ktorí pričasto vyťahujú peňaženku a pričasto sa potom divia, že to ako prečo sa stalo.
Etela Farkašová – O písaní/Nepísaní
Mikrotexty o, a teraz sa držte, písaní, tvorbe (a tým pádom aj živote) slovenskej spisovateľky, filozofky. Také, že vziať do ruky, za minútu prečítať, polhodinu rozmýšľať, alebo aj nie. A znova.
Cílek a kol. – Nové ostrovy
Kniha čerpajúca zo všeličoho, ale najviac azda z prepperstva a survivalizmu. Lebo doba je zlá, treba sa na ňu pripraviť. Ako v každej dobe.
Viac k tomu nemám teraz čo, mám rozpísanú osobitnú recenziu, tak vyčkajte.
Tong Wei-ger – Letní deště
Vydavateľ to promoval ako magický realizmus z Taiwanu, čo ma v kombinácii s obálkou dostalo. A áno, magické to je, realizmu je tam dosť, ale chvíľami je to aj veľmi surreálne čítanie.
Nečítala sa mi ľahko, ten štýl a obrazy si vyžadovali ozajstný pokoj a ticho, všetko veci, ku ktorým som v období čítania až taký jednoduchý prístup nemal. Ale práve vďaka nej som si ich musel vydobyť, už len preto to stálo za to. Lebo napríklad na rozdiel od vyššie spomínaných Morových dní, tuto bola motivácia čítať ďalej. Menej dejepisu, viac krásy.
Ako to už s románmi magického realizmu býva, je to o prežívaní viacerých generácií v neľahkých obdobiach. Viem, veľa ste sa nedozvedeli, ale úprimne, viac než obsah a fakty si vybavujem dojmy z prečítaného. Čo sa mi inak deje asi pri väčšine kníh, tak sa s tým načim zmieriť.
Salman Rushdie – Víťazné mesto
Svoju lásku k Rushdiumu som už na tomto mieste vyjadril tuším dvakrát. Je logické, že som siahol aj po jeho poslednom románe, po texte, ktorý dokončil tesne pred atentátom na svoju osobu.
A áno, aj tento román sa mi páčil, viac nemám čo dodať.
Michal Tallo – Všetko je v poriadku, všade je láska
Prozaická prvotina básnika, ktorý, ak som to správne z jedného podcastu pochopil, sa už nevníma ako básnik. Čo asi aj nevadí, lebo aj tá próza mu píše.
Každá poviedka niečím zarezonovala, a síce vychádzali z prahobyčajných životných kontextov, vždy vyvrcholili do niečoho neobyčajného. Miestami až hororového, ako napríklad v texte o synovi, ktorý navštevoval svoju despotickú matku v hospici, či o mladej osamelej žene, ktorá nechcela byť osamelá, akurát, že šla na výlet s niekým, s kým na výlet ísť nemala.
Boli aj stránky s „wtf“ momentmi: toto je dáke silené, toto je dáke neautentické, vylez z tej bubliny, ale tak…
No skrátka, veľa súčasnej slovenskej prózy som vlani neprečítal, ale táto rozhodne stála za to. A veľmi sa mi kniha pozdáva aj ako fyzický artefakt, keby ste chceli vedieť.
Guy Kavriel Kay – Záře dávno pohaslá
Ach, fantasy písané poeticky kvetnatým štýlom. Fantasy, v ktorom je aj svet sám o sebe hrdinom. Fantasy, kde hrdinovia nie sú nesmrteľní. Fantasy bez mágie.
Autor čitateľovi mojich zápiskov iste nie je neznámy. A vlastne to bolo podobné, ako Poslední záblesk slunce, len vikingské reálie sa zmenili na talianske mestské štáty.
A teda, keď píšem, že to bolo „podobné“, mám tým na mysli, že to bolo podobne úžasné čítanie. Díky, Kavriel!
Konrad Paul Liessmann – Všude samá lež a jiné pravdy
Rakúsky intelektuál, ktorého čítam v podstate od vysokej, bral som to ako istú akademickú povinnosť, nostalgiu za študentskými časmi a mám rád jeho písanie, erudíciu, oddanosť klasickým vedám a hlavne jeho prejavy lásky k čítaniu a knihám.
V tejto publikácii ide o zbierku stĺpčekov a komentárov, ktoré publikoval v rakúskych médiách, čiže to tak aj vyzerá. Tematický rozptyl je široký, venuje sa politike, spoločnosti, hoaxom, pravde, porovnáva kompetencie so vzdelanosťou, kritizuje trendy v akademickej či mediálnej sfére, a tak ďalej.
Raz sa s ním dá súhlasiť, inokedy nie, ale na to to je, aby sme sa pri čítaní konfrontovali. S prečítaným i samými so sebou.
Judith Hermann – Letný dom, neskôr
Ak si dobre pamätám, tak ide o prvotinu nemeckej autorky, ktorú, a to si už dobre pamätám, vydalo Artforum v takej veľmi peknej, útlej, priam útulnej knižke.
Kniha je to poviedková, srší z nej autorkina mladosť i pochabosť, debutantská radosť i dravosť. Niekto by mohol napísať, že nevypísanosť, ale to nie je jej prípad.
Kniha je to pre mňa pamätná aj preto, lebo vo výbere sa ocitla vďaka M., s ktorou si vedieme taký pravidelne nepravidelný epištolárny čitateľský klub. Čo mi pripomína, že musím napísať list…
Ariel Levy – Proti všetkým pravidlám
Absyntovka, čiže depka zase. Ťažký a ťaživý text ženy, novinárky, spisovateľky, manželky a takmer matky. Osud to však zariadil inak a všetko obrátil naruby.
Oproti iným absyntovkám však mám pocit, že trochu vybočuje, je to totiž taký osobnejší text, nepostihuje ani tak dobu a nespravodlivosť, ako skôr prežívanie svojho života, intímne prežívanie vlastného osudu.
Marek Vácha – O málo menší než andělé
Katolícky kňaz a molekulárny biológ sa zamýšľa nad človekom. Človekom, ktorý kvôli Kopernikovi prišiel o geocentrický majestát, Darwin ho zase z božského pôvodu odhodil k opici a Freud mu dokázal, že ešte ani vo vlastnej hlave nie je doma.
Vácha ponúka osem krátkych úvah na tému, kto sme, čo sme. Na jednej strane predkladá tézu o tom, že sme sa na svete len tak ocitli, vyhrali sme evolúciu, na druhej prezentuje názor, že nie, má to zmysel.
„Člověk je důvod, proč byl stvořen svět, řekne židovství, svět byl stvořen, protože Bůh má rád příběhy. Člověk je chrámem ducha, řekne křesťanství, jeho duše je cennější než vesmír.“
Som si zapísal, aby som si zapamätal.
Ryan Holiday – Dobrým otcom
Názov snáď hovorí za seba. Kniha amerického mysliteľa, vďaka ktorej si každý deň v roku môže čitateľ, asi najskôr dáky rodič a zrejme otec (ale v skutočnosti je to celkovo gendrovo vhodné pre oboch rodičov) prečítať krátku stať o tom, čo znamená byť… no… rodičom.
A je to dobrodružstvo. Aj kniha, aj rodičovstvo.
No a čo tie detské knihy?
Lorenz Pauli – Rigo a Róza. Leopard a myš si žijú a diskutujú v ZOO, v zajatí i na slobode zároveň. Čo stránka, to neha, pekno v srdci. Baví detí i dospelých.
Torben Kuhlmann – séria Myšie dobrodružstvá. Krajšie knihy som asi vlani nevidel, navyše sa čitateľ čo to dozvie o osobnostiach ako Edison, Einstein a Lindbergh.
Wojciech Widlak – Pán Guľôčka. Roztomilé príbehy s roztomilými ilustráciami o živote jednej nie úplne bežnej domácnosti – človek, pes, kačka a mucha.
Kúzelné čítanie – Dobyvatelia pirátskeho pokladu. Fajnový sound design a hudba, skvelý príbeh s poučnými čriepkami a, samozrejme, pokladom.
Tomi Kontio – Ako pes menom Mačka stretol mačku. Pokračovanie príbehov o psovi s menom Mačka. Vtipné i nežné a také… fínske.
Oren Lavie (text), Wolf Erlbruch – Medveď, ktorý tam nebol. Veď ako inak.