Červenákov černokňažník Čierny Rogan, alebo dobré béčko nie je zlé. Občas

V rámci objavovania tunajšej fantastiky, siahol som nedávno po „klasickom fantasy príbehu“ od Míla Linca. Konkrétne ide o román s názvom Stín Černého Hvozdu.

Ibaže to už nie je ani objavovanie, ani tunajšej, ale z nejakého dôvodu mi to pripomenulo Juraja Červenáka a jeho mocného hrdinu s menom Chuck Norris. Trepem, inak sa ten černokňažník volal: Čierny Rogan.

Aby som trochu objasnil perex: visí mi tu na webe taký článok, že prečo nečítam fantasy, lenže čoraz viac sa mi zdá, že to už vonkoncom neplatí. Čo som v čitateľskej mladosti neriešil, terazky ma priťahuje viac. Sčasti za to zrejme môže únava terajším svetom, sčasti stolné RPG. Aj čítanie príručiek ako Zapovězené země, Dungeons & Dragons či Dračí doupě mám nutkanie zaradiť viac do fantasy než gamingu. O tom inokedy. Možno.

A napríklad teraz čítam sériu Minca a dýka od Daniela Abrahama a ešte aj po sto stranách vo mne nadšenie pretrváva.

Teraz k druhej časti perexu, tej o objavovaní. Dovolím si povedať, že aký taký prehľad v prekladovej fantasy mám. Nutno pripomenúť, že v tomto kontexte hovorím aj/najmä o češtine. Ale prisámvačku, keď som sa v rámci mentálneho cvičenia sám seba opýtal, že čo by som z tvorby našich luhov a hájov odporučil, napadlo mi jediné meno.

Áno, Juraj Červenák. Buď jeho séria o Čiernom Roganovi, Dobrodružstvá o nejakom Báthorym či cyklus Bohatier. Nie, tie detektívny nepočítam. Ani k fantasy, ani k svojej čitateľskej skúsenosti. Čítal som jednu, no za nič si nespomeniem na názov, vybavujem si len dejisko – Viedeň. Ešte mi myseľ do popredia pretláča Alexandru Pavelkovú, ale ostatné mená sú českej proveniencie.

Trilógia Černokňažník

Nuž, tak teda voľba padla na trilógiu Černokňažník. Konkrétne ide o knihy Vládca vlkov, Radhostov meč a Krvavý oheň. Dôvody? Krátke, pekné obálky, slovanský svet, sláva a chýry a recenzie, ktoré v Červenákovom diele chyby nenachádzajú.

No.

Odtiaľ-potiaľ, možno to platilo v čase vydania (prvá verzia tuším 2003 v češtine, u nás 2011 v slovenčine). V zásade by som to opísal ako “hack and slash” fantasy, akčné, tak nejako. Akcia od začiatku do konca, od malých šarvátok až k veľkým bitkám, mágia zakorenená v slovanskej mytológii, realita avarského kaganátu.

Príbeh jednoduchý ako hranie Diabla – quest, resp. pomsta, trash mobs, resp. Avari, NPC, resp. pomocníci i zradcovia, no a v závere boss a legendárna odmena. Diablo preklikáte ani neviete ako, toto zase obdobne prečítate.

Potiaľto to znie fajn, ibaže celkový dojem mi kazia tri aspekty, cez ktoré sa mi ťažko prenášalo.

Verzia Černokňažníka, ktorú okúsilo moje oko: Vládca vlkov, Radhostov meč a Krvavý oheň.

Dialóg, Zeitgeist, Čierny Rogan

Prvým sú dialógy, tie boli miestami vyslovene hlúpe. Nespomeniem si na konkrétny príklad, hľadať sa mi nechce, ale pri ničom som tak nekrútil očami, ako práve pri verbálnych výstupoch postáv. Formálne fajn, úsečné, žiadne siahodlhé monológy, len ten obsah zavše pokrivkáva. Raz som nechápal, na kieho parom to niečo ten/tá musí vôbec vysloviť, špeciálne v prípadoch objasňovania reálií. Vyznievalo to umelo, silene, bolo z toho cítiť, že postava prehovára ku mne ako čitateľovi, nie k účastníkovi fikčného dialógu. Akoby sa autor silou mocou snažil vyhnúť vševediacemu rozprávačovi, lenže z jeho úst by to znelo prirodzenejšie. Minimálne by z postáv nerobil encyklopédie.

Inokedy zase Červenákova snaha o autentickú dobovú reč, alebo čo to malo byť, pôsobila viac groteskne než uveriteľne. Prosto, akoby si nechcel pripustiť fakt, že píše dobovú literatúru pre súčasného čitateľa a nie akademický pokus o rekonštrukciu doby.

S tým súvisí aj druhý problém, a síce autorov pokus vtiahnuť ma do sveta ôsmeho storočia. Nedokážem to úplne verbalizovať, ale nestačí mi, keď postavy nadávajú “do Perúnových gúľ”, „Moreniných kostí“, alebo sa oháňajú “širočinou” miesto sekery, aby som sa ozaj cítil sťa v slovanskom hradisku. Neviem, čo by tomu pomohlo, možno lepšie opisy (vydanie, ktoré som čítal, sa hrdí ich zostručnením, ktovie, čo všetko padlo za obeť), možno sa viac, prípadne aspoň rovnako ako anatómii ľudského tela po stretnutí so sečnou zbraňou zamerať aj na ducha doby, Zeitgeist.

Taký Karel Schulz v románe Kámen a bolest to dokázal dokonale, eventuálne, nech dám aj dačo žánrové, Brat Cadfael od Ellis Petersovej je muž, ktorého v tomto smere ako ukážku hľadáte. A Meno ruže od Umberta Eca hádam netreba pripomínať.

Tretí problém je Čierny Rogan. To nie je nijaký hrdina, lež figúrka, ktorú autor posúva z miesta na miesto. Presnejšie: nechá ju sa tam presekať. Trochu za to môže jeho “predurčenosť”, čo má však za následok neveľký vplyv na dianie okolo seba. To určuje vojna medzi bohmi na pozadí. Keď sa darí Roganovmu (Černoboh feat. Radhost), ide všetko dobre, naopak zase opačne. No a keď sa teda prihodí to druhé, a Rogan sa dostane do kaluže, prirúti sa z temnôt vládca vlkov Goryvlad.

Skrátka, vôbec sa mi nezdalo, žeby bol Rogan strojcom svojho osudu. A to hovorím o postave, čo súložila so smrťou. Mimochodom, po tomto akte už nebol dôvod držať Roganovi palce, pretože sa z neho stal de facto nesmrteľný hrdina nehodný akejkoľvek emočnej investície. Lebo veď načo.

Dobré béčko nie je zlé

Ako to na záver zhrnúť? Oddychovka s bonusovým pojednaním o slovanskej mytológii. Neohúri, miestami urazí, no je to naše, tak sa to asi počíta. Priznám sa, že som motivovaný prečítať si aj ďalšie Roganov pestvá. Jednak som zvedavý, či sa to písanie nejako zlepší (v predslove k Zlatu Arkony nám autor sľubuje dokonca mocenské intrigovanie!), jednak kto, ak už nie my, budeme čítať slovenskú literatúru. (Aj keď sa občas treba nútiť. A áno, viem, že zrovna Červenák na mňa ako čitateľa odkázaný nie je.)

A napriek všetkému vyššie uvedenému, občas si človek v tej mäteži aj dobrých, aj zlých protagonistov, chce prečítať o niekom doslova neohrozenom.

I tak: na otázku z mentálneho cvičenia by som trilógiu Černokňažník ako odpoveď s čistým svedomím dať nemohol. Neviem totiž, prečo odporúčať hoc dobré, ale stále béčko, keď máme k dispozícii preloženú svetovú kvalitu. (A čo môže byť horšie, ak je Rogan slovenský nadpriemer, tak sa desím toho priemeru.)

Čo však rozhodne a rád odporučiť viem, ak už teda niečo z Roganovho sveta, je táto rozhlasová hra:

Černokňažník: Vládca vlkov, Radhostov meč, Krvavý oheň

Autor: Juraj Červenák
Vydal: Artis Omnis

Trilógia Černokňažník. Obálka súborného vydania z roku 2021

Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.