Ve vlaku. Keď sa stretne autorský blok s vyhorením

Rád cestujem vlakom. Je to totiž jedno z mála miest, kde si človek môže ešte v pokoji čítať. Samozrejme, pokiaľ nevychytá spolucestujúceho, ktorý má síce na lístok, mobil a dáta, ale asi mu už nezostalo na slúchadlá. Alebo sa trochu ponáhľa, no železnice si dávajú načas. Vtedy ten pokoj chýba, všakže.

Takže v kontexte tejto intímnej informácie dozaista neprekvapí, keď som siahol po titule s príznačným názvom: Ve vlaku. 

Pokračovať v čítaní „Ve vlaku. Keď sa stretne autorský blok s vyhorením“

Píseň krve. Sľubné epické fantasy s istou dávkou nudy

Potreboval som dáku oddychovku a už dlhšie som na Píseň krve požmurkoval. Z viacerých dôvodov: dispozícia v knižnici, (vraj) dospelé fantasy, gemmelovský nádych, (vtedy) nádejný autor, značka vydavateľstva Host, ktoré týmto románom v roku 2015 započalo vydávanie fantastiky, a tak celkovo bol hype okolo toho.

Dočkal som sa fajn world buildingu, jemnej mágie a tajomna, neohrozeného hrdinu, súbojov a intríg, skrátka všetkého, prečo po tomto žánri siaham, ale i tak do mňa domŕzal neodbytný pocit. Pocit nudy.

Pokračovať v čítaní „Píseň krve. Sľubné epické fantasy s istou dávkou nudy“

Nostalgiou cez oči, alebo ako sa nestratiť na ostrove v bode Nemo

Obálka knihy Ostrov v bode Nemo.

Na Ostrov v bode Nemo som narazil prokrastinujúc u jedného online predajcu kníh. Nejaký algoritmus zavrešťal, že na, odporúčame.

A ja taký, že mmkay, v knižnici to (na smolu toho predajcu kníh) majú, obálka pekná, synopsa zaujímavá, komentáre plebsu zmätené, vravím si, ja im ukážem, ja to pochopím! No.

Pokračovať v čítaní „Nostalgiou cez oči, alebo ako sa nestratiť na ostrove v bode Nemo“