Srdce ztraceného. Rozpačitý návrat do fantasy sveta Východného Ardu

Obálka knihy Srdce ztraceného od Tada Williamsa.

Odskočil som si z reality bežných dní pozrieť do zeme nebohého Kňaza Jána, výlet to bol krátky, Srdce ztraceného je totiž útla knižka. Necelých 250 strán je na pomery fantasy taký širší prológ, v autorskej mierke jej autora Tada Williamsa je to zas len taká kapitolka.

A presne na tom román stojí a padá, a tak celkovo sa mi javí, že poslúžil len ako cvičenie pred písaním ságy Posledný kráľ Východného Ardu.

Pokračovať v čítaní „Srdce ztraceného. Rozpačitý návrat do fantasy sveta Východného Ardu“

Tvář vod alebo dvadsaťtisíc míľ nad morom

Obálka knihy Tvář vod autora Roberta Silverberga.

„I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou.“ Tak čítame v knihe Genezis o druhom Stvoriteľovom dni. V tretí deň vody oddelil od súše, na štvrtý ich osvetlil hviezdami, na piaty zase osídlil životom. A teraz si predstavme, žeby tu Boh akt stvorenia ukončil, a deň šiesty, deň zrodu človeka by nenastal.

Americký spisovateľ Robert Silverberg si to nielen predstavil, ale rovno napísal. Vytvoril planétu Hydros a na ňu umiestnil dej románu Tvář vod.

Pokračovať v čítaní „Tvář vod alebo dvadsaťtisíc míľ nad morom“

Pán prsteňov, kresťanstvo a čo s tým má Tad Williams

Tad Williams sa kade-tade spomína ako ten, čo sa kedysi nechal inšpirovať Tolkienom, no v súčasnosti je to už on, kto inšpiruje (napríklad aj autora Hry o tróny). A ešte sa spomína, že jeho štvordielna trilógia Jasný osteň, Žiaľ a Tŕň patrí medzi piliere žánru klasickej fantasy. Tak som teda po nej siahol, reku, časy sú ťažké, chce to do života niečo ľahšie i pekné zároveň, niečo ako Pán prsteňov. A treba si rozširovať aj tie žánrové literárne obzory.

Pôvodne som o tom síce písať nechcel, ale povedal som si, že tých temer tritisíc strán strávených vo Východnom Arde si pár poznámok zaslúži. Spoiler: text obsahuje spoilery.

Pokračovať v čítaní „Pán prsteňov, kresťanstvo a čo s tým má Tad Williams“