Quijote a Rushdieho magický realizmus, v ktorom sa môže stať čokoľvek

Obálka knihy Quijote od Salmana Rushdieho.

Spomínam si, že keď sa v roku 2016 schyľovalo v USA k prezidentským voľbám, Rushdieho facebookom sa hmýrili statusy plné obáv z Trumpa a toho, čo jeho vtedy ešte len potenciálne zvolenie prinesie. Už vtedy som si kládol otázku, že ani nie tak či, ale kedy sa s tým vyrovná aj literárne. Medzičasom uviedol knihu Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí, lenže v nej som reflexiu posttrumpovského obdobia tak celkom nevidel.

No a nedávno mu u nás vyšiel nový román, Quijote, ktorým mne, Trumpovi a asi aj sebe Rushdie skúsil odpovedať.

Salman Rushdie je jeden z tých spisovateľov, ktorého novinky ma donútia odložiť všetko rozčítané. Keď tak nad tým uvažujem, po smrti Umberta Eca zostal takýmto autorom jediným. Napokon, Rushdie napísal knihu, ktorú s istým váhaním označujem za to najlepšie, čo som v živote čítal. Ešte aj skrz prácu som sa tým pochválil, veď pohľaďte:

Knihobôľ a jeho obľúbená kniha: Salman Rushdie - Deti polnoci
Knihobôľ a jeho obľúbená kniha: Salman Rushdie – Deti polnoci

Inak, asi nie som jediný, kto Deti polnoci považuje za top knihu, dvakrát sa dostala na prvé miesto rebríčka Best of Booker, čo už je čo povedať. Lenže s Rushdiem som sa zoznámil v čase, keď mi Man Bookerova cena veľa nehovorila, takže vlastne napĺňam podstatu tvrdenia, že obdivoval som ho skôr než to bolo cool. Alebo aj nie, ale to je jedno, posuňme sa radšej ku Quijotovi (čítať ako „ki-Šot“, vysvetlenie je v knihe).

Quijote a jeho príbeh v príbehu príbehu

Rushdie nám v románe odkrýva osud indického spisovateľa na Západe, ktorý sa pod pseudonymom Sam Du Champ živí písaním druhotriednych špionážnych románov. Du Champ sa rozhodol vystúpiť zo svojho tieňa a vytvoriť niečo iné, pričom sa popritom (alebo zároveň s tým) snaží vyrovnať s vlastnou minulosťou, indickou identitou, vzťahom k synovi i oveľa úspešnejšej sestre.

Dej toho románu v románe je zase o tom, že veľký milovník televízie Ismail Smile sa po konci kariéry obchodného zástupcu jednej úspešnej a zároveň pokútnej farmaceutickej firmy zamiluje do televíznej hviezdy Salmy R. Začne jej písať listy, ale to nestačí, a tak sa vyberie vo svojom polorozsypanom aute naprieč Spojenými štátmi priamo za ňou. Popritom si jeho myseľ stvorí syna, a takto vo dvojici prežívajú cestu plnú bizarných situácií, podivných miest, bytostí a bláznivých vizionárov, pričom to celé vyeskaluje do armagedonu, ktorý realitu trhá na kusy, až…

… sa to celé nejako zleje do jedného masívneho prúdu a čitateľ nevie, či ešte sleduje DuChampa, Ismaila, alebo Salmu R. Zamýšľa sa, či v rukách drží špionážny triler, ľúbostný román, rodinnú ságu, katastrofický príbeh, absurdnú drámu, alebo autobiografiu. Lebo hovorte si čo chcete, ale do mena postavy Salma R si oko až priľahko doplní to zvyšné „n“ „ushdie“.

Sancho pre digitálny vek

Snáď je zrejmé, že Qujitom v Rushdieho DuChampovom texte je Ismail. Kým Cervantesovmu Quijotovi preplo z rytierskych románov, Ismail sa vôbec nemusel namáhať čítaním. Stačilo mu zapnúť televízor.

Z obrazovky vnímal skutočnosť veselšiu a farbistejšiu než jeho vlastný neradostný život, a keďže to všetko odznelo v televízii, musí byť pravda tá za sklom, a to, čo žije, je vlastne omyl. Poznáte to, dnes by sme povedali, že „písali to na internete, tak to tak bude.“

Tu sa nám to trošku zamotáva, pretože každý Quijote má aj svojho Sancha. Ismail si ho musel vymyslieť, čiže DuChamp ho musel napísať, čiže si do toho premietol vlastného syna, ktorý mu zmizol zo života. Sancho (aj DuChampov syn) si svoju virtuálnosť uvedomuje a snaží sa z nej vymaniť. Akurát je otázka, či dokáže prelud prežiť bez svojho stvoriteľa, internetový avatar bez užívateľa.

Celkovú biedu virtuálneho sveta dokresľuje práve objekt Ismailových/Quijotových túžob, a síce Salma R, slávna moderátorka. Predstaviteľka toho úžasného sveta, vyslankyňa šťastia sliepňajúceho z obrazoviek, no keď zíde z pódia, ukáže sa nám depresiami a závislosťou na opiátoch sužovaná bytosť. Veru, na opiátoch, lebo Salma dobre vie, že predáva pozlátko, ale aj ona chce byť predsa šťastná.

V dnešných časoch možno zažiť radosť iba prostredníctvom chémie.

Nič to nemení na tom, že v oboch prípadoch ide o ilúziu, skôr či neskôr sa na povrch prederie pochmúrna skutočnosť. Ako z toho von? Útekom do iného sveta. A tu do hry vstupuje hriešne bohatý vizionár a technologickým entuziazmom opantaný Elon Musk Evel Cent, a predstaví nový svet v inej dimenzii. Či je to len ďalšia ilúzia, alebo naozaj skutočne skutočný prekrásny nový svet, ťažko povedať, ale keď už stojíte na „prahu nemožného sna“, pričom za vami je večne bdelá nočná mora života, je vám to celkom jedno.

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha a Rushdieho Quijote.
Nie je Quijote ako Quijote.

Príbeh Života a príbeh Času

Čím prechádzame od individuálnych príbehov, života protagonistov k ich kontextu. Jedna DuChampova postava zauvažuje takto:

Všetci sme vo dvoch príbehoch naraz, … „V príbehu Života a v príbehu Času. Máme náš osobný príbeh a väčším príbehom je to, čo sa odohráva okolo nás.

A tu vidím tú Rushdieho reflexiu súčasných Spojených štátov. Pôvodne som mal napísané Ameriky, ale som sa zháčil. Uvedomil som si, že aj ja by som tým padol do pasce sloganu „Make America Great Again. Prečo? Nič také, ako jednotná Amerika nejestvuje, všakže, ale odbočil som, tak naspäť…

DuChampov Qujite a Sancho či Rushdieho DuChamp totiž tými červenými a modrými štátmi cestujú a dejú sa veci, veci, ktorých sú len nemohúcimi účastníkmi. Stanú sa obeťami rasizmu a násilia od ľudí, od ktorých by to nikto nečakal, od občanov v kravatách, paničiek na pláži, prosto od „naneškodnejších Američanov“. Alebo sa musia vysporiadať s hnevom nejakého mýtického nahnevaného bieleho muža, polarizáciou, hlúposťou, bojom pravdy s fake-om a všetkým tým, čo predchádzalo takej absurdite, ako príchodu Trumpa do Bieleho domu. Veď kto by to bol v tom 2016-om čakal? Ale stalo sa, všetko je možné, pretože ako hovorí iná postava:

Je vek, keď sa môže stať hocičo. Počula som to v televízii.

A tak môže aj divák milión, Quijote, dobyť srdce televíznej hviezdy, farmaceutický podvodník sa môže stať mecenášom umenia, Donald Trump prezidentom, dobrý a neškodný občan vrahom, svrček kúzelníkom. Kým príbeh Života v Rushdieho románe sa môže chvíľami javiť ako surreálny a magický, príbeh Času je trpký a reálny. To je magický realizmus podľa Rushdieho. Dôvod, prečo vo mne každý Rushdieho text čosi zanechá a Quijote nie je výnimkou.

Rushdie ponúka nádej

Treba dodať jednu zásadnú vec. Rushdieho rozprávač nehádže flintu do žita, neláme nad ľudstvom palicu, vie, že po búrke vyjde slnko, že nádej nikdy neumiera, ak nebodaj áno, tak posledná.

Však dajme si príklad: v jednej scéne posadí DuChampov rozprávač Quijota a Sancha do akéhosi podniku a nechá ich sledovať rasovo motivovanú vraždu aj rezignovanú, ba až súhlasnú nečinnosť ostatných hostí. Tú istú scénu nám predostrie aj Rushdieho rozprávač, ktorý do toho podniku zas posadí DuChampa a jeho syna. Expozícia totožná, výsledok opačný – násilník spacifikovaný ešte pred vraždou za očividného opovrhnutia hostí.

Skrátka a dobre, je to na nás a nech už je ten svet hocako zamotaný, nečitateľný a zdanlivo neskutočný, vždy jestvuje šanca, že sa z neho vymotáme. Ako sa hovorí, nejako bolo, nejako bude.

Quijote

  • Autor: Salman Rushdie
  • Preklad: Otakar Kořínek
  • Vydal: Slovart, 2020
Salman Rushdie - Quijote (obálka vydavateľstva Slovart).
Salman Rushdie – Quijote (obálka vydavateľstva Slovart).