Nech už som hocikde, no ak tam hocikde majú knižnicu, skôr než neskôr si začnem jej obsah prezerať. Klasiky ma neveľmi zaujmú, veď tie pozná každý, novinky mi tiež oči tak úplne neťahajú, tých sa nabažím zväčša v kníhkupectvách, ale knihy autorov neznámych, tie často schytím, otvorím, zalistujem si a niekedy sa aj začítam.
Tak aj tentokrát, stalo sa to u svokrovcov, dostala sa mi do rúk Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty. Otakarovi Chaloupkovi sa podarilo osloviť ma.
Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty Knihobôľa zaujala hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, ani meno autora, ani názov knihy mu nič nehovorili, čo môže čosi napovedať o jeho literárnej erudícií, ale ten objaviteľský pocit, napäté očakávanie z neznámeho a následnú satisfakciu z preskúmaného mu už nezoberie nik.
Po druhé, obálka: jednak názov knihy je taký existenciálne nejasný, požmurkáva z neho filozofia i potenciálne pohnutý osud postáv. Druhak, ilustrácia v sebe skrýva toľko detailov, až sa ozvala snaha zistiť, ako do seba zapadajú v knihe. A veruže zapadli, celá obálka je jeden veľký „spoiler“, aby ste vedeli!
Po tretie, kapitoly sa volajú rovnako: Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty, KAPITOLA rímska číslica. Iste uznáte, že pomerne nezvyklá forma členenia textu, ale napodiv sa ukázalo, že funkčná, áno, priliehavejší názov kapitoly, jedno ktorej, autor zvoliť nemohol.
No a po štvrté, číslovanie strán. Keď už autor vybočil kapitolami, tak aj nakladateľ sa asi rozhodol odlíšiť a strany očísloval slovom. Čiže miesto strany 5 máme pět, miesto 111 čítame sto jedenáct. A toto síce nemá vplyv na text knihy, Knihobôľa, akože mňa, to donútilo zamyslieť sa nad vlastným mozgom. Lebo neviem, ako vy, ale keď vidím, že trebárs som na 79. strane z 236-ich, v momente si vizualizujem objem prečítaného, mozog si vytvorí akýsi koláčový graf alebo obrazovku s updatom Windowsu (a nervy s tým spojené). Ale keď čítam, že som na sedemdesiatejdeviatej strane z dvestotridsiatichšiestich, tak je to v háji. Výplň lebečná sa priam zasekne pri dešifrovaní, a kým si slovo vizualizujem do čísla, číslo do koláčového grafu, tak to naozaj trvá. No proste sranda a přitom taková blbost…
Na pomedzí sna a skutočnosti
Ale teda, poberme sa už od zaujatia zaujatím radšej ku knihe. Chaloupka nás predstavuje s MUDr. Františkom Hoftom, internistom v českom malomeste, kde, slovami jednej z postáv, skapala mačka. Vy asi práve krútite hlavou, ale nebojte, MUDr. František Hofta postavu opraví, zhovievavo, ide o cudzinca. Každopádne, MUDr. František Hofta každý deň dochádza do svojej ordinácie, kde svoju prácu internistu robí najlepšie ako vie, úprimne a rád, že ju môže robiť a úprimne rád, že ju robí (aj keď trochu viac uznania by ocenil), pretože jeho ostatný každodenný život je plný šede.
Veď nechoďme okolo horúcej kaše, MUDr. František Hofta je nudák. Starnúci muž bez ženy, otec bez dcéry, milenec bez milenky, vedec bez Nobelovej ceny, človek bez života.
Ale nenechajme sa pomýliť, náš protagonista, ktorého meno ak sa vám nevpálilo do mysle teraz, tak počas čítania knihy sa tak určite stane, nám ukazuje aj svoju akčnú stránku. Sledujeme ho pri načúvaní rozhovorom jeho otca s nacistickým oficierom, navštívime Košice, kde získava informácie o prípadnej tretej svetovej vojne, hráme šachy s Gorkým, filozofujeme s Malapartom, zachraňujeme Delona, vyprevádzame ruských okupantov, odhalíme s Hoftovou milenkou krádež obrazov, pričom milenka z jedného z tých obrazov ukradne ukrutne drahé šampanské.
Akurát nie vždy dokážeme rozlíšiť, čo z toho sa naozaj deje tu a teraz, čo z sú spomienky, a čo si náš internista vysníval. Alebo teda, asi aj vieme, zase rozhovor s Gorkým bude ozaj vo sfére túžob, ale spôsob, akým Chaloupka k nemu prejde účinne tie hranice maže. Stránku za stránkou sa pýtame, aký je to vlastne MUDr. Františka Hofta človek? A prečo je taký neúplne osamelý?
No potom príde záver, všetko sa vyjasní, kniha sa zatvára, čitateľ plače. Čriepky, sprvu bez jasného zámeru či zmyslu, ku ktorým sa v toku textu autor neraz vráti (a ktoré aj ilustrátor Lubomír Anlauf umne začlenil do kresieb), zrazu zapadnú do jednej veľkej mozaiky. Zočíme kompletný obraz života neúplne osamelého človeka, osamelého, lebo je sám, neúplne, pretože nejde o osamelosť dobrovoľnú. Neúplne, pretože kedykoľvek leží MUDr. František Hofta sám vo vani, sedí sám v kresle, kráča sám do ordinácie, alebo sám natiera plot, vždy s ním niekto napokon je. Musí, lebo inej možnosti niet.
MUDr. František Hofta totiž nechce, on vlastne nedokáže byť sám. A pritom boli chvíle, keď som si hovoril, Franta, však si za to môžeš sám, že si sám, že to tak musí byť, no a potom prišiel ten záver, facka, po ktorej mi temer slza z oka vybehla. Facka, ktorú som si zaslúžil. Pretože všetko je inak.
…to si člověk občas myslí, že něco nemúže být jinak, a pak se diví, když zjistí, že docela dobře múže.
MUDr. František Hofta
Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty
Takže tak. Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty je pekná kniha, formou i obsahom. Je to prúd textu, možno až vedomia, vety dlhé, súvetia ešte dlhšie, aj to neustále omieľané meno hlavnej postavy tam má svoje miesto, vlastne sa ani nedalo inak a ja som za to rád, pretože presne tento štýl písania mám rád.
Ak niekoho odradí dĺžka viet, nie je hoden Neúplnej osamelosti MUDr. Františka Hofty. A to je škoda, lebo Otakar Chaloupka predložil poetický text, miestami filozofický, miestami politický, ale nijaká póza, nijaký radikalizmus, len snaha pochopiť tú neúplnosť a osamelosť. Jednoducho, Otakar Chaloupka napísal peknú a ľudskú knihu.
Neúplná osamelosť MUDr. Františka Hofty je dôkazom, že sa oplatí čítať aj autorov, na ktorých v antikvariátoch či v knižniciach založených v dobách mladosti dnešných starých rodičov sadá prach. A ja som vďačný, že ho môžem občas zotrieť. Veď napokon takto som objavil napríklad aj Kámen a bolest.
Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.
Neúplná osamělost MUDr. Františka Hofty
Autor: Otakar Chaloupka
Vydal: Kruh, 1990