Ak je služba, ktorú používame, zadarmo, jej produktom sme my. Hovorieva sa to najmä v kontexte kadejakých „big-tech“ entít ako Facebook, Google, Tiktok. Lenže ono to je, ako ukazuje Shoshana Zuboffová, komplikovanejšie. V knihe Věk kapitalismu dohledu sa nás snaží presvedčiť o tom, že produktom nie sme my, ale naša budúcnosť. Čiže vlastne my, len inak.
Akurát si nie som istý odpoveďou na otázku, čo s tým. Istota ma ale v jednom neopúšťa: ide o jednu z najdôležitejších kníh súčasnosti.
Zuboffová pôsobí na Harvard Business School ako sociálna psychologička. Jej meno vám môže byť dokonca povedomé, minimálne v prípade, ak ste zhliadli Social Dilemma. Dokument, kde ona a jej súputník Jaron Lanier načrtávajú myšlienku, že užívateľ sociálnych sietí ich neužíva, ale v skutočnosti sa necháva manipulovať tak, aby svoje správanie prispôsobil túžbam tretích strán. Niekedy sú to inzerenti, inokedy diktátori.
No a Věk kapitalismus dohledu s podtitulom „Boj o budoucnost lidstva u nové hranice moci“ je kniha, ktorá túto tézu rozširuje ďaleko za hranice sociálnych sietí a za predpoklad, že komoditou sme my a naša pozornosť. S príchodom internetu vecí a rozširovaním pokročilých technológií a umelej inteligencie za hranice Facebooku sa zdrojovou surovinou totiž stáva čosi iné: naša skúsenosť. Nie digitálna, nie nejaký virtuálny avatar, lež my, naša každodennosť, náš život, naše vzťahy, zdravie, osud, budúcnosť.
Odpad nad zlato
Celý proces sa začal vtedy, keď si v Googli uvedomili, že dátový odpad (lokalita, čas, jazyk, pohlavie, zariadenie, z ktorého vyhľadávate…), ktorý vzniká pri zadaní kľúčového slova do vyhľadávača, v skutočnosti nie je odpad, ale cenné behaviorálne dáta. A tak ich začali dolovať vo veľkom, následkom čoho vzniká „behaviorálny prebytok“ zásobujúci strojovú inteligenciu, ktorá „vytvára predpovede správania sa užívateľov.“
A ako sa platformy menili a rozvíjali, tak sa zber dát vylepšoval. Taký Facebook dokáže sledovať zmeny nálad, stačí mu len odsledovať, kam človek kliká, dáva „like“ alebo „srdiečko“, zastavil scrollovanie na mačičke, alebo fotke ex s novým frajerom? Potrebuje potešiť? Na, tu je reklama na vodku.
Autorka spomína prípad, keď dátoví vedci predpovedali päťfaktorový model osobnosti len na základe profilových fotiek z Twitteru a selfies z Instagramu.
Skrátka, podľa Zuboffovej vznikol ekonomický rámec, v ktorom sa vďaka behaviorálnemu prebytku vyrobí „prediktívny produkt“ sťa komodita pre „behaviorálny termínový trh“. Tu už produktom nie je vodka samotná, ale fakt, že si vodku kúpite. Kedy? To nie je podstatné, v tomto kontexte je hlavné, že účastníci tohto procesu „vedia“, že si ju kúpite. Netreba azda dodávať, že takýmto prediktívnym produktom môže byť aj váš hlas vo voľbách (v Cambridge Analytica by veeli rozprávať…).
Riešenia? Sú. Asi
Čo s tým môžeme robiť? Z tých 600 strán hutného a pomerne akademického textu sa mi všeličo vrylo do pamäti, ale azda najsilnejšie „rada“: naučme sa zase žasnúť.
Lebo big-tech spoločnosti sa nás snažia presvedčiť, že všetko, čo sa deje, je nevyhnutné, nedá sa nič robiť. Užasnutý človek sa pýta, hľadá odpoveď, hĺba, že wooo, čo to je, ako to funguje, a v najhoršom a asi aj napravdepodobnejšom prípade to síce môže skončiť neschopnosťou daný stav zvrátiť, ale aspoň si je toho zla vedomý.
Iste, ubíjajúci výsledok (o to viac, že v smartfónoch si bez založenia účtu a odovzdávania dát môžete tak maximálne napísať SMS. Alebo odmietnete podmienky používania termostatu vo vašej „chytrej“ domácnosti? Nečudujte sa, keď vám zamrznú radiátory…), ale stále lepšie, ako len bezducho ohnúť chrbát pod ťažobou nevyhnuteľnosti.
Veď dajme si niečo z praxe. Toť nedávno sa mi stalo, že som si na mobil nainštaloval bežeckú mobilnú appku istej nemeckej značky na Androide. Netrvalo ani hodinu, a už mi Facebook spustený na Windowse ponúkol reklamu na nákup obuvi tej značky. Nikdy predtým som reklamu na bežeckú obuv nevidel, nikdy som ani nič s „behaním“ nevyhľadával, a zrazu toto.
Nech sa snažím, ako snažím, nedokážem to prisúdiť náhode, už len preto, lebo algoritmy nepracujú s konceptom náhody. Samozrejme, nie som blbý, viem, že to je poprepájané, že som niekde pri User Agreement balaste odklikol, že Android môže moje dáta zdieľať tretím stranám, dozaista preto, aby mi mohol poskytnúť čo najlepší zážitok, božechráň, aby ma sledoval, zarábal… Viac ma vykoľajilo, keď som túto svoju skúsenosť prerozprával známemu, na čo len kývol rukou, že jasné, veď to je normálne.
Ibaže mne sa to normálne nejaví.
A to je len moja skúsenosť, Zuboffová spomína všeličo iné, trebárs schopnosť detských bábik sledovať dianie v domácnosti, pričom jej aktivovaním ste súhlasili s tým, aby si s nazbieranými informáciami robilo XYZ firiem, čo uznajú za vhodné. Alebo hlasový ovládač na televízore, nechcem strašiť, ale vedzte, že keď televízor reaguje na „zapni“ či „vypni“, tak tieto povely musí vyselektovať z celého vášho verbálneho vstupu. No a ten vstup sa niekde analyzuje a uchováva, pretože ste to odsúhlasili v tých podmienkach používania, ktoré ste nečítali. Čiže ak ste mali práve v obývačke hádku, a potom si povedali, že veď pustime si Youtube, tak sa nedivte, keď zočíte reklamu na zoznamku, no.
Zlý sluha, ešte horší pán?
Skrátka a nedobre, celý koncept toho, že mobil (na ktorom súčasný priemerný adolescent strávi vyše štyri hodiny) sa z prostriedku na telefonovanie transformoval na sociometrickú zbernicu je desivý. Môže a samozrejme aj vedie k uľahčeniu v rôznych životných situáciách, ale tiež kvôli tomu, ako to priamo hovorí aj Zuboffová, strácame budúcnosť. Pretože ak sa naše činy dajú predvídať, a naša budúcnosť je len akronym pre „zaručené výsledky“, prichádzame o neistotu a bez neistoty nieto slobody.
Nie som naivný, technológie nikam nezmiznú, pokrok nezastavíme, doomsaying a výzvy po radikálnych zákazoch len odkláňajú debatu. Jednak sám všakovaké tech služby využívam, druhak si nemôžeme namýšľať, že keď zakážeme ChatGPT, tak si ho niekde načierno niekto neužije a nezneužije. Dokonca si nemyslím, že celý tento proces začal s úmyslom, že ha, ideme vám vyvlastniť skúsenosť, premeniť ju na komoditu a pripraviť vás o slobodnú vôľu. Ale že sa to niekde cestou zvrhlo, to sa poprieť nedá.
Veď ani autorka nevolá po vypnutí elektriny. Miesto toho apeluje:
… holá fakta o kapitalismu dohledu ve mně nutně vyvolávají rozhořčení, protože snižují lidskou důstojnost. Budoucnost tohto narativu bude záviset na rozhořčených občanech, novinářích a vědcích, … , volených úřednících a politicích, kteří chápou, že jejich autorita vychází ze základních hodnot demokratických společenství a zejména na rozhořčených mladých lidech, kteří jednají s vědomím, že efektivita bez autonomie není efektivní, podřízení se závislosti není společenská smlouva, kolonie, ze které není úniku, nemůže být nikdy domovem, zkušenost bez útočiště je pouhý stín, život, v němž se musíte skrývat, není život, dotek bez citu neodhaluje žádnou pravdu a svoboda od nejistoty není svoboda.
Niet čo dodať. Azda len, že Věk kapitalismu dohledu je must read.
Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku, prípadne mi napíšte.
Věk kapitalismu dohledu: Boj o budoucnost lidstva u nové hranice moci (The Age of Surveillance Capitalism: The Fight for a Human Future at the New Frontier of Power)
Autor: Shoshana Zuboff
Preklad: Sylva Ficová
Vydal: Argo, 2022
Obálka knihy Věk kapitalismu dohledu.