Tři kameny jsou zeď. Ako som sa (ne)stal archeológom

V živote som chcel byť všeličím, od stolára, cez kresliča vystrihovačiek až po progamera. V tomto diapozóne viac či menej uletených predstáv bola vďaka dejepisárovi na základnej aj kariéra archeológia (pozdravujem pána D.). Tú som napokon neskúsil, ale zato som pomerne úspešne zisťoval, čím byť určite nechcem. Napríklad čašníkom. Alebo zubárom.

No niekde v podvedomí ten sen odhaľovať tajomné a skryté pretrval. A opäť sú to práve knihy, ktoré mi ho pomáhajú naplniť. V tomto prípade titul Tři kameny jsou zeď od muža menom Eric H. Cline. Kniha, ktorá si zaslúži pozornosť každého, kto má čo i len letmý záujem o históriu.

Američan Eric H. Cline dostal v siedmich rokoch od matky knihu o Tróji. Jej prečítanie napokon iniciovalo jeho túžbu po archeológii. Na rozdiel odo mňa si za tým aj šiel, aj došiel. A teraz, okrem toho, že si užíva svoj kariérny sen, tak sa potýka s niekoľkými problémami. Napríklad s množstvom mylných predstáv či rovno klamstiev, týkajúcich sa jeho milovaného odboru.

Trápi ho aj zvyšujúci sa trend rabovania nálezísk, kupčenie so vzácnymi artefaktmi a následne nivočenie histórie ako takej. A hlavne nadobudol dojem, že laici potrebujú nejaký zrozumiteľný úvod do archeológie.

Tři kameny jsou zeď, alebo o jednom porekadle

I hľa, zrodil sa text Tři kameny jsou zeď: příběhy z dějin archeologie. Titul vychádza z archeologického porekadla, ktoré znie:

Jeden kameň je kameň, dva kamene sú objekt, tri kamene sú stena. Štyri kamene sú budova. Päť kameňov je palác. … Šesť kameňov je palác postavený mimozemšťanmi.

archeologické úslovie

Skoro ako úvod k Pánovi prsteňov… Ehm. No, nebudem inteligentného čitateľa urážať vysvetľovaním tohto citátu, len dodám, že tri bodky pred posledným bodom nie sú náhodné. Cline sa celý život stretával s hypotézami, podľa ktorých ľudstvo nebolo schopné vybudovať trebárs také pyramídy bez pomoci z vesmíru. A čím viac sa tento naratív vtláčal do verejného priestoru, tým nástojčivejšia sa ukazovala potreba reakcie. Jednou z nich je teda aj ironizujúci doplnok o šiestich palácoch. A Cline-ova kniha.

Osobne si myslím, že podceňovanie schopností ľudstva dôb dávnych a minulých je prejavom arogancie človeka súčasného. Nazdávame sa, že len my, ľudia modernej doby, sme schopní veľkých vecí a čo nedokážeme (uspokojivo vysvetliť), tak to zhodíme na nejakú vyššiu bytosť. Cline pritom pripomína, že tento prístup v odbornej obci nie je populárny, len laická verejnosť sa ním rada nechá ohúriť. Mysteriózno-mystická pomoc vyššej entity pri stavbe pyramídy je predsa (aj mediálne) lákavejšia než prozaický obraz upotených ľudí mordujúcich sa s niekoľkotonovými kvádrami. O možnosti priznať starovekému človeku kapacitu skonštruovať niečo ako kladkostroj radšej ani nehovorme, to je predsa nuda!

Autor si uvedomuje, že nie všetko sa zatiaľ podarilo uspokojivo vysvetliť. Napríklad o konci mayskej civilizácie jestvuje viacero hypotéz, žiadna uspokojivá, ale zase hneď konšpirovať o intervencii mimozemšťanov…

Vedecko – náučno – populárna publikácia

Knihu po predslove a Úvode otvára kapitola o počiatkoch archeológie a jej priekopníkoch. Všeličo sa v nej dozvieme. Napríklad, že Schlieman nebol tak úplne jediný, kto objavil Tróju, „zabudol“ zmieniť istého Franka Calverta, v tom čase vicekonzula USA v Turecku, bez ktorého by sa chvastať nemohol. Zato do svojho príbehu zakomponoval manželku Sofiu, ktorá na tých zlomových vykopávkach zrejme ani nebola. Taká bola doba a štandardy neboli vysoké, čo si budeme nahovárať.

Nasledujú kapitoly, ktoré sčasti kopírujú časovú os (od hľadania prvých ľudí po cez staroveké Grécko a Rím až po Nový svet), sčasti lokácie najslávnejších archeologických nálezísk. S Cline-om precestujeme takmer celý svet – od Afriky cez Európu až po Blízky Východ. Osobitne smutné sú inak pasáže o osude nálezísk a pamiatok vo vojnových zónach. Buď ich nejakí fanatici vyhodia do vzduchu, alebo ich vyrabujú a rozpredávajú, aby mali z čoho platiť svoj džihád.

Cline otvára aj ťažšie témy. Napríklad vplyvu kolonializmu a Západu, čo malo za následok de facto drancovanie kolónií v prospech múzeí a galérií v Európe/USA. Dotkne sa aj prepojení archeológie s nacionalizmom. Na jednej strane jej do značnej miery pomohol. Diktátorské režimy sa o ňu radi opierali, však aká iná veda dokáže dôveryhodne potvrdiť výnimočnosť práve vášho národa, že. Na druhej nacionalisti len neradi uznali výsledky naznačujúce opak. Nehovoriac o otáznej dôveryhodnosti bádateľov, ktorí k nacionalizmu inklinovali.

V tomto kontexte spomína Izraelčana Jigaela Jadina, ktorý skúmal starovekú pevnosť Masada. V nej sa podľa zápiskov rímskeho historika Josepha Flavia rozhodlo 960 židovských zelótov radšej spáchať hromadnú samovraždu, než by sa mali vzdať Rimanom. Jadin sa nádejal túto verziu potvrdiť, mohla by totiž zapadnúť do mozaiky argumentov potvrdzujúcich židovský nárok na tamojšiu pôdu. No takto prerozprávaný príbeh má množstvo dier a ako ďalšia, rovnako legitímna interpretácia, sa javí nasledovné: Flavius nechcel vykresliť Rimanov ako masakrujúcu mašinériu, tak si čosi vymyslel. Túto verziu podporuje aj skutočnosť, že účastníkom hromadnej samovraždy, len inde, bol svojho času práve Flavius.

Viac než len teória

Takýmito príbehmi a zaujímavosťami je popretkávaná každá kapitola. Ale Cline pridal ešte čosi navyše. Podkapitoly s názvom Praktické otázky archeológie. Vďaka tomu sa dozviete, že je to celé drina. Žiadne uhýbanie sa pasciam ako Indiana Jones, či akcia v štýle Lary Croft, ale mravčia práca v často extrémnych podmienkach. S krompáčom a lopatou, či zubárskym náčiním (to v prípade, ak potrebujete byť pri styku s artefaktom jemný). Autor odpovedá na otázky o hľadaní a určovaní nálezísk, o samotných vykopávkach (vedeli ste, že archeológia je vo svojej podstate deštrukcia?), či o tom, ako rozmach technológií mení samotnú vedu. A hlavne sa dozviete, čo sa s artefaktmi deje. Nie, nemôžete si ho nechať.

Knihu Tři kameny jsou zeď možno čítať viacerými spôsobmi. Či už ako ľahší akademický text, chytľavý úvod do dejín jednej vedeckej disciplíny, ale aj ako cestopis či detektívku osvieženú množstvom čiernobielych ilustrácií Glynnisa Fawkesa.

Aj keď z knihy stále cítiť vedca, nechýbajú poznámky pod čiarou, poznámkový aparát, použitá literatúra, oveľa silnejšie z nej vyžaruje autorova ambícia spopularizovať svoj odbor. Bez akčných scén a špeciálnych efektov. Dovolím si skonštatovať, že mu to vyšlo.

Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.

Tři kameny jsou zeď (Three Stones Make a Wall: The Story of Archaeology)

Autor: Eric H. Cline
Preklad: Marie Čapková
Vydal: Vyšehrad, 2020

Obálka knihy amerického archeológa Erica H. Cline-a, Tři kameny jsou zeď.
Obálka knihy amerického archeológa Erica H. Cline-a, Tři kameny jsou zeď.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *