Poznáte to. Vtrhnete do kníhkupectva, viete, čo chcete, no aj tak odídete s niečím, o čom ste dosiaľ ani nepočuli. Mne napríklad sa to deje neustále, čo je jeden z dôvodov, prečo kamenné kníhkupectvá, antikvariáty a knižnice nikdy, ale že ozaj nikdy nepredčí nejaký eshop. Naposledy sa mi to stalo, keď som sa vybral za voľačím o Číne a odišiel s čímsi o Izraeli. A vzťahoch a láske a smútku a útekoch a väzeniach. Nebudem to naťahovať: Eškol Nevo a jeho debut spred pár rokov Čtyři domovy a stesk.
Román, ktorý som čítal na svoje pomery dlho. Lebo špeciálna vojenská operácia, resp. nebudeme urážať svoju inteligenciu, skrátka a dobre: vojna.
Ako iste viete, 24. februára 2022 započalo Rusko na Ukrajine vojnu a mňa, podobne i mnohých ďalších, to paralyzovalo. V tom čase som mal za sebou asi tretinu Nevovho románu, a nejaký ten týždeň som nebol schopný sa k nemu vrátiť. Čítať beletriu v takom geopolitickom i vnútornom rozpoložení mi pripadalo priam nemiestne. Miesto toho som prechádzal minúty po minúte, kadejaké analýzy, komentáre a v podstate si totálne zablokoval myseľ.
Nutne nadišla chvíľa sebareflexie: áno, je vojna, ale ochromenie nikomu neprospeje. Ako môžeme, tak pomáhame, načim sa v rámci možností vrátiť k normálnemu životu. Lebo tak jest, nový byt sa sám nenájde, aj Brno treba navštíviť, aj covid dostať, keď to už ani cool nie je. A tak som sa postupne okrem iných činností vrátil aj k čítaniu knihy Čtyři domovy a stesk.
Čo rodina, to svet
Názov je pomerne veľavravný, román naozaj ponúka ponor do štyroch domácností. V jednej sa spolu učia žiť dvaja zamilovaní študenti, budúci psychológ Amir a fotografka Noa. V ďalšej sa ich rovesníci Moše a Sima snažia o výchovu dvoch detí a ideálne manželstvo. V susednom dome zase smútia nad padlým synom, vojakom Gidim, čím najviac trpí jeho stále živý mladší brat Jotam. A nakoniec Arab Sádik, ktorý síce v tej štvrti nebýva, ale boli časy, keď jeden z tých domov mu bol domovom.
Veľké dejiny na pozadí rámcuje atentát z roku 1995, pri ktorom zahynul izraelský premiér Jicchak Rabin. Toto obdobie poznačili samovražedné útoky v Izraeli, stupňujúca sa nevraživosťa voči Arabom a narastajúca beznádej i úzkosť zo všadeprítomného konfliktu. Presne to, čo prežívame v súčasnosti my, aj nám Putin podaroval veľké a najmä hrozné dejiny.
Väzenia a úteky
Keď som v úvode zmienil paralýzu, nebola to úplne náhoda, pretože aj postavy v texte sú v istom zmysle a každá po svojom paralyzované. Najmarkantnejšie to cítiť z rodiny padlého vojaka. Matka nič nerobí, iba jednostaj listuje v starých fotoalbumoch a zapaľuje smútočné sviece. Otec pracuje čo najdlhšie, aby sa vyhol výčitkám i návratu domov. Obaja zabudli, že majú zodpovednosť aj za Jotama. Pomôže až terapia šokom, v tomto prípade si rodičia musia existenciu syna uvedomiť cez jeho stratu. Finálne riešenie krízy spočíva v odchode na iný svetadiel, lebo zmena je život, všakže.
Amir a Noa sú zase zaseknutí v sebe. Najprv sa tešia zo spoločného bývania a potom riešia, či ich ten bytík predsa len tak trochu neobmedzuje. Odrazu si nerozumejú, hádajú sa pre maličkosti, miesto objatí o seba zakopávajú. Zutekajú od seba, a aj keď taký Amir utekal v podstate celý život (nie náhodou je jeho najobľúbenejšou „miestnosťou“ balkón, vždy sa dá z neho rozhliadnuť a od problémov vyskočiť), tentokrát to bol on, čo v byte zostal. To Noa urobila čosi nečakané, zbalila sa a odišla. Práve tento iný prístup ich vzťah zrejme zachránil. Zmena je život, všakže.
Väzenie Mošeho a Simy je najkomplikovanejšie a tematicky ma azda najväčšmi priťahovalo, pretože autor prostredníctvom nich nasmeroval reflektor na úlohu náboženstva vo vzťahu. Resp. ako sa to prejaví, keď pre jedného je viera oslobodením, nástrojom rastu či úľavy, kým druhého ríty obmedzujú, ba dokonca aj strápňujú. Však ako sa môže cítiť niekto, koho partner po sexe ďakuje Bohu za sex. Niežeby schopnosť darovať život nebola hodná vďaky vyššej entite, ale chápete… Do toho vstúpi Simina náklonnosť k Amirovi a o motanicu je postarané.
Čo sa Sádika týka, jeho väzenie sa začalo v detstve útekom pred Židmi, aby sa nespravodlivo ocitol v ozajstnom väzení. A keď sa dostane von, tak aká to smola, pracuje vedľa domu, z ktorého musel zutekať, skrátka vedľa vlastného domova. Nikoho neprekvapí, keď sa postupom riadkov dočítame, ako do domu vnikne, aby si tam čosi vyzdvihol, no a… Skončí znova vo väzení.
Všetkých väzní smútok, každého svoj a po svojom, no zároveň spoločne, čo je podmienené susedskou dispozíciou ich domácností. Steny sú prosto príliš tenké a vzťahy v kríze krehké. Niektorí bojujú útekom, iní, najmä tí, čo dosiaľ utekali, sa musia zastaviť. Nemajte obavy, Čtyři domovy a stesk končí presne tak, ako to človek v ťažkých chvíľach (podvedome) potrebuje a chce: dobre. I keď Nevo necháva priestor aj na prúser…
Někdo by teď při pohledu na ně řekl: Tihle dva? Ty stoprocentně čeká svatba, do roka, do dvou je děti neminou. A někdo jiný při pohledu z druhé strany: Tihle dva? On ji trápí, ona ho vysává. Víc než dva měsíce jim nedávam.
…ale osobne si ho nepripúšťam. Tak pekne to napísal, že to aj pekne musí skončiť a bodka.
Autor nám príbeh rozpráva z prvej osoby jednotlivých postáv, vševediaci „er“ rozprávač dostane slovo zriedka. Buď na posun v deji, keď pohľad jedného protagonistu nestačí, alebo na nastolenie scénického celku, z ktorého detailami sa vysporadúvajú jednotlivé postavy. Aj preto sa stretávame s určitými situáciami viackrát, len vždy s inou perspektívou. Pomerne obohacujúci prístup a podčiarkuje Nevoovu schopnosť vykreslenia vnútorných drám.
Osobitnú pozornosť si v tomto kontexte zaslúži Modi – mladík, ktorý sa po vojenskej službe šiel hľadať do sveta. Do príbehu vstupuje cez listy Amirovi, a tak nejako som z nich mal pocit, že práve on v závere vystihne to, o čo všetkým (v románe) ide:
A hlavně – chci domů.
Domov ako metafory istoty, pohody (aj v nepohode) a bezpečia. A to aj napriek tomu, že naokolo sa odpaľujú fanatici.
Čtyři domovy a stesk, plytká sonda, skvelý text
Takto: osobne ma vôbec neuspokojilo vyústenie niektorých príbehových liniek. Do stratena vyšumel boj Mošeho a Simy o mieru vplyvu náboženstva v rodine. Sádik so svojou arabskou rodinou tiež mohli dostať viac priestoru, alebo aspoň hĺbky. V tomto prevedení to pôsobí akoby na jednej strane Nevo chcel dať hlas aj Arabom, na druhej by ale nemuseli tak veľmi kričať. Možno je to tým, že tých „domovov“ bolo na prvotinu priveľa, možno chcel Nevo naznačiť, že niektoré problémy vyblednú.
To sú všetko len poznámky, čo mi na myseľ prišli po poslednej stránke, keď som nad knihou trochu meditoval a porovnával autora so svojím izraelským spisovateľským idolom, Meirom Shalevom. Rozhodne nenegujú ten pekný pocit, ktorý kniha navodí.
Skrátka Čtyři domovy a stesk je taká možno nie príliš hlboká, ale stále sonda do života v Izraeli. Krajiny, kde je hrozba teroru a násilia neustále prítomná, a predsa je tým najdôležitejším bojiskom každodennosť jednotlivca. Môže to znieť sebecky, cynicky, ale takí už sme: čo nevieme zmeniť, na to si zvykneme. Inak by v telefonáte Amira a Noy po jednom teroristickom útoku nemohlo zaznieť:
– Vezmeš mě zpátky?
– Osm mrtvých. Jasně, že tě vezmu zpátky. Jinak bych to nenavrhoval.
- Prečítajte si tiež: Sčítač. Jesse Ball, Downov syndróm a výprava za smrťou
Čtyři domovy a stesk (Arbaa batim ve-gaagua)
Autor: Eškol Nevo
Preklad: Sára Foitová
Vydal: Pistorius & Olšanská
Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.